PARKOUR

8.5.2015 som bola v Trenčíne (vtedy som ešte nevedela že takto o rok tam budem bývať) fotiť prvý krát niečo takého. Po technickej stránke sa to od bicyklov moc nelíši. Predsa len to bolo niečo nové. Fotili sme na 4 miestach. Najväčší hardcore bol, keď ma chalani zobrali na zrúcaninu obranného múra okolo Trenčianského hradu. Úzka cestička cez kopu listia a konárov, mi ostala v pamäti doteraz. Prvý krát som videla hrad takto z blízka. WOW ! Je nádherný. Celý deň sa niesol v dobrej nálade a cestovania z miesta na miesto. Samozrejme, keď sme už boli na tom opevnení hradu, chalani išli na najvyššie miesta robiť stojky, veď prečo mi neprivodiť infarkt. Moja taktika bola taká, že som nastavila fotoaparát, zavrela oči a stláčala spúšť kým chalani nezvrieskli že už idú dole. (šťastie že išli dole normálnou cestičkou a nevzali to rovno skokom z tých x metrov.) Na moje šťastie chalanom došli nebezpečné destinácie, tak sme sa vozili autom po Trenčíne a hľadali nejaké pieskovisko (lebo sme deti) kým sme mali čas pred mojím odchodom do Košíc. Samozrejme že vo mne ten skvelý feel ostal, aj keď som bola na ceste domov. Niekedy počas toho dňa som si uvedomila že toto je niečo pre mňa, a že fotenie svadieb a portretov prenechám pokojne Mačejovi.

(Týmto ťa zdravím Tomi, ako sa inak darí foteniu ?)