Dievča z McDonald's

Ahoj ..

Tu Zuzka..
Už je to dávno čo sme sa spolu takto na rovinu rozprávali že ?..

Napísala som 3 články za posledný mesiac.. realita ? nevydala som ani jeden. 

Všetky boli o tom istom. O tom istom, o čom idem práve 4. krát znovu písať. 

Je 1 ráno, sedím v kuchyni u svojej mami v Košiciach a zatiaľ čo ona vedľa spí, mne sa hrnú do očí slzy a v hlave mi bliká upozornenie, že je načase sa k všetkému vyjadriť a nechať

 minulosť minulosťou. Za posledný rok sa mi obrátil život na ruby.

Veľa z nás si prešlo ťažkými chvíľami v živote. Niektorí z vás to ani nedávajú na sociálne siete. 

Tiež som to nikdy urobiť nechcela, bála som reakcii a názorov. 

Dnes už viem, že to chcem vyrozprávať Vám, a nechať v tomto článku nejaké ponaučenie.

Pred dvomi rokmi som bola kvôli teroru alkoholika, s ktorým moja mama žila 

donútená ujsť. Ďaleko z miesta, kde som žila. 

Chcela som začať nový život, s novými ľudmi, na novom mieste, ďaleko od Košíc. 

Tak som sa dostala do Trenčína. Netuším ako, netuším prečo, proste som sa ocitla, v meste kedysi zvanom " Mesto Módy " a začala Detox.. psychický. Táto " očista mysľou " trvala rok. 

Ako tak som sa pozbierala z minulosti, a začala myslieť na budúcnosť.. Osud nás dlho nenechal čakať, a nastala situácia, kedy sme s mamkou ostali úplne bez peňazí..  Dokonca v mínuse. Neviem či som sa o tom zmienila, ale moja mamka je predavačka, celý život robila len to, za minimálnu mzdu ( a ver či nie, nevyžil by z toho ani jeden ). Prišiel ďalší dôležitý moment ..  vyhodili ju z práce, a dlhé mesiace sme boli bez príjmu. Ja ako 17 ročná študentka, celkom nákladnej školy, som nemala šancu zarobiť na rodinu, a dokonca s neukončenou strednou. Dlhé týždne sme rozmýšľali čo s nami nakoniec bude a kde zoženieme peniaze.

Nastal. Ten moment, kedy nemáš na výber, a volíš pre teba tu najhoršiu možnosť, len preto, aby si mal ako zaplatiť šeky a dlhy. Čo by vás napadlo ako prvé miesto kde zarobiť legálne peniaze ? 

Mne napadol McDonald's. Môj hlavý cieľ bol zarobiť najviac peňazí za najkratšiu dobu, takže môj ďalší deň vyzeral tak,  že som odniesla do školy žiadosť o ukončení štúdia, ktorá mi bola hneď schválená, a s životopisom som šla do Bratislavy. Skúsila som vlastne len jeden McDonald, a to v Euroveii. Priali ma. Týždeň na to som už pracovala každý deň. No bála som sa. Nie práce, ale Názorov. A ..Pýtate sa na to ponaučenie ?? V konečnom dôsledku nešlo o to, že som odišla zo školy,ani o to že som sa po pár mesiacoch z dlhov dostala.. išlo len o to jediné. 

Tak isto ako Vy, aj ja som mala predsudky voči práci v Mc Donald's. Myslela som si, že má nič horšie v živote nemôže stretnúť, ako pracovať tam. No, bola som na veľkom omyle. Bolo to práve naopak. To kým som sa stala po mesiacoch práci v tak "potupnej" robote, má naučilo pozerať sa na ľudí inak. Netvrdím že je príjemné byť v tej uniforme a denne čeliť tej kritike typu " pozri ako si skončila " alebo sa pokojne prizerať ako sa na mňa zákazníci pozerajú .. ( väčšina ako na posledné hovno na zemi..), ale naučila som sa tomu čeliť a ľutujem ja ich, nie oni mňa. Prečo? pretože ja som neskončila, ja len začínam.. Tak ako každý niekde začal. Naučiť sa čeliť situáciam, je asi rovnako dôležité ako čeliť životu.

Nakoniec, je jedno ako sa rozhodneš ty, osud to zmení ako sám uzná za vhodné, potom je už len na tebe ako tomu budeš čeliť. No myslím, že sa lepšie zaspáva s pocitom že som to aspoň skúsil, ako s pocitom porazeného bez boja. Aj ja dúfam, že to dotiahnem ďalej ako do McDonlad's ..

A ak mi dáte šancu, tak ja to skúsim ..